Napätie v Červenom mori zvýšilo náklady na tankery o 60 percent a mení svetové toky

Pretrvávajúce napätie v Červenom mori, kde húsijskí povstalci z Jemenu pokračujú v útokoch na komerčné lode, zvýšilo priemerné náklady na prepravu ropy tankermi o približne 60 percent v porovnaní s obdobím pred krízou. Sadzby za prenájom veľkých ropných tankerov VLCC na trase z Perzského zálivu do Európy dosahujú v priemere 95 000 USD na deň, zatiaľ čo Suezmax tankery, ktoré sú schopné prejsť Suezským prieplavom, sa prenajímajú za 75 000 až 85 000 USD denne.

Viac ako 70 percent kontajnerových lodí a približne 35 percent ropných tankerov sa rozhodlo obísť Suezský prieplav a plaviť okolo africkej Mysu Dobrej nádeje. Tento obchvat predlžuje cestu z Perzského zálivu do Rotterdamu o 10 až 14 dní a zvyšuje spotrebu paliva, čo sa premieta do vyšších celkových nákladov. Egyptský úrad pre Suezský prieplav hlási pokles príjmov o viac ako 60 percent, čo predstavuje ranu pre už tak krehkú egyptskú ekonomiku.

Pre slovenský trh s palivami má situácia v Červenom mori priamy vplyv. Slovnaft v Bratislave síce nedováža ropu priamo cez Suezský prieplav, no globálne zvýšenie tankerových sadzieb sa premieta do cien ropy dodávanej cez chorvátsky prístav Omišalj a ropovod Adria. Analytici Inštitútu pre energetiku odhadujú, že nepriamy dopad na ceny benzínu a nafty pri slovenských čerpacích staniciach je 3 až 5 centov za liter.

Geopolitické dôsledky idú nad rámec čistej logistiky. USA a Veľká Británia pokračujú v leteckých úderoch proti húsijským pozíciám v Jemene v rámci operácie Prosperity Guardian, no útoky neustali. Európska únia spustila vlastnú námornú misiu Aspides s francúzskymi, talianskymi a nemeckými fregatami na ochranu obchodných lodí. Slovensko v rámci spoločnej obrannej politiky EÚ prispieva diplomaticky, no nemá námorné sily.

Pre globálny obchod s ropou sa otvárajú nové trasy. Ruská ropa, ktorá sa pôvodne plavila cez Suez do indických a čínskych rafinérií, teraz prevažne využíva trasu okolo Afriky. Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty rozvíjajú alternatívne ropovody na pobrežie Arabského mora, ktoré obchádzajú Hormúzsku úžinu aj Červené more. ADNOC z Abú Zabí spustil rozšírenie ropovodu Habshan-Fujairah s kapacitou 1,8 milióna barelov denne.

Pre Slovensko a strednú Európu táto situácia podčiarkuje význam energetickej diverzifikácie a strategických zásob. Slovenská agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov (EOSA) potvrdila, že krajina drží zásoby na úrovni 92 dní spotreby, čo prevyšuje minimálnu hranicu 90 dní stanovenú smernicou EÚ. Slovenská vláda zároveň diskutuje o navýšení strategických zásob plynu pre prípad, že kríza v Červenom mori prerastie do širšieho regionálneho konfliktu zahŕňajúceho Irán, čo by mohlo ohroziť dodávky LNG z Kataru aj cez prístavy v Stredomorí.