Rozšírenie rafinérskych kapacít v Latinskej Amerike: Mexiko Dos Bocas a kubánske projekty

Latinská Amerika prechádza najväčším rozšírením rafinérskych kapacít za posledných dvadsať rokov. Mexická štátna spoločnosť Pemex oficiálne uviedla do plnej prevádzky rafinériu Dos Bocas v štáte Tabasco s dennou spracovateľskou kapacitou 340 000 barelov ropy. Projekt s celkovými nákladmi takmer 17 miliárd USD bol vlajkovou loďou bývalého prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora, ktorý si dal za cieľ dosiahnuť mexickú energetickú sebestačnosť v palivách.

Mexiko historicky vyvážalo svoju ťažkú ropu typu Maya do amerických rafinérií v Texase a importovalo späť benzín a naftu. Spustenie Dos Bocas spolu s modernizáciou ostatných šiestich rafinérií Pemexu má znížiť mexický dovoz pohonných hmôt o 65 percent. Pre americké rafinérie na pobreží Mexického zálivu to znamená stratu významného odbytiska a tlak na hľadanie nových exportných trhov vrátane Európy a Afriky.

Kuba spustila rekonštrukciu rafinérií Cienfuegos a Camilo Cienfuegos s ruskou a venezuelskou podporou. Cieľom je obnoviť celkovú dennú kapacitu na 200 000 barelov a znížiť závislosť ostrova od dovozu pohonných hmôt. Projekt však naráža na americké sankcie, nedostatok financovania a problémy s dodávkami ropy z Venezuely, ktorej štátna spoločnosť PDVSA stále zápasí s vlastnou produkciou.

Pre slovenský Slovnaft a celú skupinu MOL znamená rozšírenie kapacít v Latinskej Amerike novú konkurenciu na globálnom trhu s benzínom a naftou. Hoci geografická vzdialenosť obmedzuje priame exporty do strednej Európy, posun obchodných tokov mení rovnováhu marží. Analytici Wood Mackenzie odhadujú, že globálne rafinérske marže môžu v roku 2026 klesnúť o 1,5 až 2 USD za barel v dôsledku nových kapacít, ktoré okrem Latinskej Ameriky pribudli aj na Strednom východe a v Afrike.

Slovnaft, ktorý sa špecializuje na komplexné spracovanie s vysokým podielom benzínu a nafty, čelí strategickej výzve. Skupina MOL preto investuje do diverzifikácie smerom k petrochémii, najmä do výroby polymérov v rámci projektu polyolfínov MOL Petrochemicals v Tiszaújvárosi, a do udržateľných leteckých palív (SAF). Rafinéria v Bratislave plánuje v roku 2027 spustiť výrobu SAF v rozsahu 100 000 ton ročne, čo by ju zaradilo medzi prvých päť producentov v EÚ.

Latinskoamerická expanzia má aj geopolitický rozmer. Mexiko si pod novou vládou prezidentky Claudie Sheinbaumovej zachováva nacionalistickú energetickú politiku, no zároveň otvára priestor pre súkromné investície v obnoviteľných zdrojoch. Kuba zostáva závislá od ruskej a venezuelskej podpory, čo komplikuje jej integráciu do globálnych energetických tokov. Pre slovenské spoločnosti, ktoré sa snažia o expanziu v Latinskej Amerike, ako napríklad Eustream alebo SPP Storage, predstavuje región skôr výzvu ako príležitosť, no dôležitý signál o smerovaní svetového rafinérskeho priemyslu, ktorý ostáva strategickým odvetvím aj v ére energetického prechodu.