Energetická tranzícia EÚ: míľniky PNIEC a Fit for 55 pre rok 2030 a slovenský NECP
EÚ pokračuje v napĺňaní cieľov Fit for 55. Slovensko v aktualizovanom NECP plánuje znížiť emisie o 55 percent a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 23 percent.
Európska únia napreduje v implementácii klimaticko-energetického balíčka Fit for 55, ktorý má do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Členské štáty aktualizovali svoje národné energetické a klimatické plány (NECP, v talianskej a španielskej verzii PNIEC) a Európska komisia v poslednom hodnotení uviedla, že súčasné záväzky vedú k zníženiu o približne 51 percent, čo je tesne pod cieľom.
Slovensko predložilo aktualizovaný Integrovaný národný energetický a klimatický plán (NECP), ktorý stanovuje ambiciózne, no realistické ciele. Krajina sa zaväzuje znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030, dosiahnuť podiel obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na úrovni 23 percent (zo súčasných 17,5 percenta) a zlepšiť energetickú efektívnosť o 32 percent. Tieto ciele si vyžiadajú investície vo výške približne 13 miliárd eur do roku 2030.
Kľúčové slovenské projekty zahŕňajú dokončenie tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce, ktorá by mala v roku 2026 dosiahnuť plnú prevádzku a pokryť spolu s Jaslovskými Bohunicami viac ako 65 percent výroby elektriny. Slovensko sa stáva jednou z najmenej uhlíkovo náročných ekonomík v EÚ na úrovni výroby elektriny. Súčasne sa rozširuje kapacita solárnych elektrární, ktorá by mala do roku 2030 dosiahnuť 2,5 GW, a veterných parkov s plánovaným výkonom 500 MW.
Mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach (CBAM), ktorý vstúpil do plnej platnosti v roku 2026, ovplyvňuje slovenské oceliarne U. S. Steel Košice, hlinikáreň Slovalco a cementárne. Tieto podniky musia preukazovať emisnú stopu dovážaných surovín a komponentov, čo zvyšuje administratívnu záťaž, no zároveň chráni ich konkurencieschopnosť voči lacnejším dovozom z krajín bez ekvivalentnej klimatickej politiky. Pre dopravu je zase kľúčové rozšírenie systému EU ETS o sektor budov a cestnej dopravy (ETS 2) od roku 2027.
Najväčšími výzvami pre Slovensko zostávajú vykurovanie domácností, kde stále dominuje zemný plyn a uhlie v niektorých regiónoch, a dekarbonizácia priemyslu. Modernizačný fond EÚ poskytuje Slovensku do roku 2030 približne 1,3 miliardy eur na podporu prechodu. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) pripravuje schémy podpory tepelných čerpadiel, fotovoltiky pre domácnosti, zateplenia a výmeny starých kotlov, pričom rozpočet pre rok 2026 dosahuje 380 miliónov eur.
Európska komisia zároveň pracuje na rámci pre obdobie po roku 2030. Navrhovaný cieľ zníženia emisií o 90 percent do roku 2040 vyvoláva ostrú diskusiu medzi členskými štátmi. Slovensko spolu s Poľskom, Maďarskom a Českom žiada „technologicky neutrálny" prístup, ktorý uzná aj jadrovú energetiku ako kľúčový pilier dekarbonizácie. Pre slovenských občanov bude rozhodujúce, aby energetická tranzícia bola sociálne spravodlivá. Sociálny klimatický fond EÚ vyčlenil pre Slovensko 1,2 miliardy eur na obdobie 2026 až 2032 na zmiernenie dopadov ETS 2 na zraniteľné domácnosti.
